Zmysel a poslanie katolíckych univerzít

Autor: Peter Olekšák | 9.8.2014 o 14:52 | (upravené 21.2.2015 o 8:59) Karma článku: 10,68 | Prečítané:  9396x

Niet pochýb o tom, že Cirkev zakladala prvé kláštorné (8. stor.), či farské školy, že z jej iniciatívy a pod jej vedením ( od 11. storočia) vznikali prvé univerzity (napr. Bologne 1088/1119, Paríž 1150, Oxford 1163/1167, Salamanka 1218, Praha 1348, Krakov 1364).

Vznikali ako Universitas magistrorum et scholarium (spoločenstvo učiteľov a študentov),  kde sa skúmal a spoznával človek a veci, ktoré ho obklopujú. Univerzita (z lat. universitas = všeobecnosť / (spoločenský) celok, kolégium, najstarší typ vysokej školy. Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas.

Univerzity sa veľmi rýchlo rozvíjali a zohrali významnú úlohu pri upevňovaní európskej identity a pri vytváraní jej kultúrneho dedičstva. Univerzita sa zrodila z lásky k poznaniu, z túžby vedieť, poznať, čo je svet a čo je človek. Ale tiež z poznania vedúceho ku konaniu, ktoré nakoniec vedie k láske (Benedikt XVI.).

Koncepcia modernej univerzity pochádza od Wilhelma von Humboldta, ktorý v 19. storočí definoval jej hlavné princípy: sloboda myslenia, akademická a individuálna autonómia, nezávislá od politiky, ideológie a ekonomiky, jednota výskumu a vzdelávania, s cieľom vzdelávať elitu v populácii.

Dnes sa diskutuje otázka, či univerzita má vychovávať expertov pre jednotlivé odbory, alebo či zmyslom univerzity je vytvoriť priestor, v ktorom sa pestuje civilizácia a všeobecné poznanie (Roger Scrutom: Idea univerzity).

Cirkev sa vždy starala o študijné centrá a európske univerzity, ktoré svojou „službou myslenia“ odovzdávali a naďalej odovzdávajú mladým generáciám hodnoty mimoriadneho kultúrneho dedičstva, obohatené dvetisícročnou humanistickou a kresťanskou skúsenosťou (Ecclesia in Europa, 59).

Katolícka cirkev rozlišuje dva typy univerzít, vzťah ku ktorým je špeciálne upravený cirkevnými predpismi: cirkevné a katolícke. Cirkevným univerzitám sa osobitne venoval Ján Pavol II. v apoštolskej konštitúcii SAPIENTIA CHRISTIANA (Kresťanská múdrosť) z 15. apríla 1979. Podľa tejto konštitúcie sa riadia aj teologické fakulty na verejných vysokých školách na Slovensku, predovšetkým dve zo štyroch teologických fakúlt (UK a KU), ktoré boli potvrdené Apoštolskou stolicou. Apoštolská konštitúcia Jána Pavla II. pojednávajúca o katolíckych univerzitách je z 15. augusta 1990 s názvom EX CORDE ECCLESIAE (Zo srdca cirkvi). O katolíckych univerzitách pojednáva aj cirkevné právo (Codex iuris canonici).

Katolícke univerzity podľa Ex corde Ecclesiae

Teda „Magnou chartou“ katolíckych univerzít je dokument Ex corde Ecclesiae, z ktorého citujeme: Katolícka univerzita, vychádzajúc zo srdca Cirkvi, sa zaradila do prúdu tradície, ktorá sa začala pri vzniku univerzity ako inštitúcie. Cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity je venovať sa bez výhrady veciam pravdy. (...) Katolícka univerzita sa plne venuje skúmaniu všetkých aspektov pravdy v ich základnom spojení s najvyššou pravdou – Bohom. V dnešnom svete, poznačenom rýchlym vedeckým a technickým pokrokom, je význam a naliehavosť úloh katolíckej univerzity stále väčší. Výdobytky vedy a techniky prinášajú na jednej strane nesmierny rast hospodárstva a priemyslu, na druhej strane si vyžadujú primerané hľadanie zmyslu, aby sa zistilo, či sa nové vymoženosti vôbec využívajú na ozajstné blaho človeka a celého ľudského spoločenstva. Ak má za úlohu každá univerzita hľadať tento zmysel, katolícka univerzita je na túto požiadavku povolaná o to viac. Kresťanský duch jej umožňuje prinášať do vlastných štúdií mravné, duchovné a náboženské perspektívy a výsledky vedy a techniky hodnotiť z komplexného pohľadu ľudského jednotlivca. Nakoniec sa obraciam na celú Cirkev v presvedčení, že katolícke univerzity sú pre jej rast a rozvíjanie kresťanskej kultúry a ľudského pokroku neodmysliteľné. Preto je celé cirkevné spoločenstvo pozvané pomáhať katolíckym inštitúciám vyššieho vzdelávania, poskytovať im pomoc a podporovať ich v snahách o vlastný rozvoj a obnovu. Predovšetkým je však vyzvané chrániť práva a slobodu týchto inštitúcií vo svetskej spoločnosti a finančne ich podporovať (...).

Každá katolícka univerzita je ako univerzita akademickým spoločenstvom, ktoré prísnou a kritickou metódou ochrany a podpory ľudskej dôstojnosti a súčasne kultúrneho dedičstva, výskumom, učením a rôznymi službami prináša úžitok miestnym, národným a medzinárodným spoločenstvám. Má inštitucionálnu autonómiu, potrebnú na účinné plnenie svojich úloh; svojim členom zabezpečuje akademickú slobodu, pri zachovaní práv jednotlivca a spoločenstva, v záujme pravdy a všeobecného blaha.

Musí mať táto univerzita ako katolícka univerzita tieto podstatné znaky: 1. Kresťanská orientácia nielen jednotlivých členov, ale celého univerzitného spoločenstva; 2. Trvalá reflexia vo svetle katolíckej viery o stále rastúcom poklade ľudského poznania, ku ktorému sa snaží prispieť svojim dielom vlastnými štúdiami; 3. Vernosť kresťanskému posolstvu podľa výkladu Cirkvi; 4. Inštitucionálna povinnosť slúžiť Božiemu ľudu a ľudskej rodine na ich ceste k transcedentálnemu cieľu, ktorý dáva životu zmysel. (...) Univerzitné spoločenstvo je preniknuté duchom slobody a lásky a vyznačuje sa vzájomnou úctou, čestným dialógom a ochranou práv každého jednotlivca.

Bádanie na katolíckej univerzite teda nevyhnutne zahrňuje: 1. snahu o integráciu poznania; 2. dialóg medzi vierou a rozumom; 3. etickú zodpovednosť; 4. teologickú perspektívu.

Vo výskume a vyučovaní by študenti mali v rôznych disciplínach nadobudnúť také vzdelanie, aby v každej oblasti vedy, v ktorej sa chcú venovať službe spoločnosti a Cirkvi, boli naozaj odborníkmi a súčasne schopní osvedčiť pred svetom svoju vieru. Študujúcim je adresovaná výzva, aby si osvojili vzdelanie, ktoré spája vysoký stupeň kultúrneho rozvoja so špecifickým odborným vzdelaním. Tento rast musí byť vytvorený tak, aby sa študujúci cítili povzbudení pokračovať po celý život v hľadaní pravdy a jej zmyslu.

Katolícka univerzita napĺňa svoje poslanie aj vtedy, keď sa snaží vytvoriť naozaj ľudské a duchom Krista presiaknuté spoločenstvo. (...) Univerzitné spoločenstvo je preniknuté duchom slobody a lásky a vyznačuje sa vzájomnou úctou, čestným dialógom a ochranou práv každého jednotlivca. Svojim členom pomáha k plnému rozvinutiu ich osobnosti. Ak treba, katolícka univerzita musí mať odvahu povedať aj nepríjemné pravdy, ktoré sa verenej mienke nepáčia, ktoré sú však potrebné na ochranu skutočného blaha spoločnosti. Každá katolícka univerzita berie zodpovednosť za konkrétny príspevok k pokroku spoločnosti, v ktorej pôsobí: môže napríklad hľadať cesty, ktorými sa univerzitné vzdelanie sprístupní tým, ktorí môžu mať z neho úžitok, najmä chudobným alebo členom menšinových skupín, ktorým toto vzdelanie bývalo odopreté. Je vecou katolíckej univerzity podporovať podľa možností pokrok rozvojových krajín.

Univerzitní učitelia sa musia usilovať stále vzdelávať, a obsah, predmety a výsledky každej disciplíny usporiadať do súvislého obrazu sveta. Kresťanskí učitelia sú vyzvaní, aby boli šíriteľmi a učiteľmi pravého kresťanského života, aby dosiahnuté zlúčenie viera a kultúry ukazovalo príslušné pracovné kompetencie a kresťanskú múdrosť. Všetci učitelia musia byť preniknutí vysokými akademickými cieľmi a zásadami rýdzeho ľudského života.

Každá katolícka univerzita ako univerzita je v neodmysliteľnom spojení s Cirkvou (...). Zo spojenia vyplýva: oddanosť univerzity ako inštitúcie kresťanskému posolstvu, uznanie autority cirkevného učiteľského úradu v otázkach viery a mravov a poslušnosti voči nemu. Biskupi majú osobitnú povinnosť podporovať katolícke univerzity a osobitne pozorne ich sprevádzať pri zachovávaní a posilňovaní ich katolíckej identity aj voči autorite štátu. Primeraným spôsobom sa to dosiahne, keď sa medzi univerzitami a cirkevnými autoritami vytvoria a zachovajú pevné osobné a pastorálne spojenia charakterizované vzájomnou dôverou, súhlasnou spoluprácou a stálym rozhovorom. Aj keď biskupi priamo nezasahujú do vnútorného vedenia, nemožno ich vníma ako pôsobenie zvonku, ale ako účastníkov života univerzity. Biskupské konferencie a iné orgány Katolíckej cirkvi musia Všeobecné normy používať v jednotlivých miestach a jednotlivých oblastiach v súlade s Codex Iuris Canonici a dodatočnými cirkevnými zákonmi, s prihliadnutím na štatúty príslušných univerzít alebo inštitúcií a - kde je to vhodné - aj na svetské právo. Povinnosťou každého biskupa je podporovať dobrý chod katolíckej univerzity svojej diecézy; má právo a povinnosť postarať sa o ochranu a posilňovanie jej katolíckeho charakteru. Ak vo vzťahu k týmto nevyhnutným podmienkam vzniknú problémy, miestny biskup prijme spolu so zákonným akademickým vedením a v súlade s ustanovenými postupmi opatrenia na ich riešenie - ak by bolo potrebné - s pomocou Svätej stolice. Na špecifickú duchovnú starostlivosť, ktorá sa vykonáva v dohode a spolupráci s duchovnou starostlivosťou miestnej cirkvi pod vedením alebo aprobáciou diecézneho biskupa, treba menovať dostatočný počet vhodných pracovníkov – kňazov, rehoľných mužov, rehoľných žien, laikov – ktorí ju budú vykonávať pre univerzitné spoločenstvo.

Poslanie katolíckych univerzít dnes

Odpoveďou na otázku zmyslu katolíckych univerzít dnes môžu byť slová Benedikta XVI.:  „Základnou otázkou i dnes zostáva otázka antropologická. Čo je človek? Odkiaľ prichádza? Kam má ísť? Ako má ísť? Ide teda o to, objasniť, aký pojem človeka je základom nových projektov. V službe akému človeku, akému obrazu človeka by mala byť univerzita: v službe jednotlivca obraňujúceho vlastné záujmy, alebo v službe osobe otvorenej pre solidaritu s inými pri hľadaní pravého zmyslu existencie, ktorý má byť spoločným zmyslom presahujúcim jednotlivú osobu? Aký je vzťah medzi ľudskou osobou a vedou a technikou? Nikdy nemôže a ani nesmie byť kvôli úspechu vedy a techniky obetované ľudské bytie. Pre nás, dedičov humanistickej tradície založenej na kresťanských hodnotách, je totiž táto otázka konfrontovaná so svetlom princípov, ktoré stáli pri zrode našej civilizácie a ktoré našli na európskych univerzitách autentické laboratóriá výskumu a dôsledného štúdia. Do popredia vystupuje osobitná úloha univerzity ako vedeckého sveta, a to nie len ako súboru rôznych špecializácií. Univerzita sa má usilovať pozorne plniť aj výchovnú úlohu v službe novým generáciám, s ohľadom na dedičstvo ideálov a hodnôt, ktoré poznačili uplynulé tisícročia. Prostredníctvom oživenia kresťanských koreňov, z ktorých pochádza, môže tak univerzita pomôcť Európe zachovať si a znovuobjaviť svoju „dušu“.“ (Benedikt XVI. V príhovore predstaviteľom univerzít vo Vatikáne 1. apríla 2006)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?