Spomienka na doc. Imricha Vaška

Autor: Peter Olekšák | 7.11.2016 o 22:45 | (upravené 22.2.2018 o 15:19) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  856x

Imrich Vaško, literárny vedec a spoluzakladateľ slovenskej katolíckej univerzity, by dnes oslávil osemdesiatku (nar. 8.11.1936, + 9.2.2010). 

Spoznal som ho v kňazskom seminári, keď v soboty prichádzal s manželkou na diaľkové štúdium teológie. Obdivoval som, že ju stále sprevádzal. O pár rokov neskôr som sa dozvedel, že bola jeho celým životom. Stretával som ho aj u Jána Magu, ktorý istý čas v seminári býval. Neskôr som ho zaregistroval ako milého vysokoškolského učiteľa na podujatí Akademický Prešov, kde sa nám, študentom, mimoriadne venoval. 

Napokon som ho stretol v jeseni v roku 2000 na novovzniknutej Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde prešiel z Prešovskej univerzity po smrti milovanej manželky, aby si zamiloval Katolícku univerzitu. Jeho i mňa zvolili do Akademického senátu Filozofickej fakulty KU. On sa stal predsedom senátu, ja podpredsedom. V decembri 2000 bol zvolený za dekana fakulty. Rok 2001 bol náročný. V septembri 2001 prišiel za mnou na faru do Švošova s prosbou, aby som mu pomohol v riadení fakulty, kde som následne bol po jeho boku do konca roka 2007. Takto zblízka, pri každodennej práci som ho spoznal ako láskavého, úctivého a dobrého človeka. 

Mal cit pre umenie. Aj preto miloval Rúfusovo dielo a na Fra Angelica organizoval na univerzite Deň umelcov. On bol dôvodom, prečo KU vlastní originály Hložníkových ilustrácii Biblie a prečo KU túto Bibliu vydala. 

Dával priestor mladým. Čo bolo príležitosťou, ale aj rizikom. Sám sa stal napokon obeťou tých mladých, ktorí mu už nevedeli nájsť primerané miesto. Neskôr tí istí mladí atakovali Zasępu, nebrali vážne Ďurčeka a zakrývali sa Hanusovým menom. 

Svoju chorobu prijal s pokorou a zodpovedne. Keď sa o nej dozvedel, prišiel za mnou na rektorát a povedal: "Už je to tu." A začal usporadúvať osobné veci, "aby bolo všetko na poriadku". 

Kdesi mám ešte fotku, keď sme ho krátko pred smrťou navštívili so Zasępom a Ďurčekom. Bol už veľmi slabý. Šepkali sme si, že sa budeme za seba modliť. Slúžili sme pri jeho posteli sv. omšu. Aké symbolické: Napokon som ju slávil aj pri Zasępovej smrteľnej posteli. 

Imrich Vaško vskutku patrí do spoločnosti Hanusa, Magu, Rúfusa, Zasępu, či Ďurčeka. Len už je tých osobností akosi veľa na večnej hostine. A pri našom stole zostáva čím ďalej tým viac prázdnych stoličiek. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Aby volič nevnímal len absolútny povrch

Na dobré rozhodnutia potrebujeme informácie. A nie hocijaké.


Už ste čítali?